Turistika pre radosť ...

Predstavujeme Vám.....

našu dlhoročnú kamarátku Števku  Sirkovú, ktorá nám neraz poradila pri tvorení turistických a cyklistických trás v našom regióne do propagačných materiálov.

Turistika je jej dlhoročné hobby. Rada cestuje, spoznáva naše Slovensko, ale aj rôzne krajiny, pamiatky, či tradície a ľudí.

Je predsedníčka Klubu slovenských turistov (KST) Turistického oddielu Dúbrava, Jelšava.

Oddiel Dúbrava bol založený 30. apríla 1998 ako nástupca Turistického oddielu pri TJ Magnezit Jelšava. V tom období väčšiu časť jeho členov tvorili zamestnanci SMZ a. s. Jelšava so svojimi rodinnými príslušníkmi bývajúcimi najmä v Revúcej. Postupne sa prihlasovali aj ďalší záujemcovia, ktorí sa od svojich známych dozvedeli o aktivitách klubu. Počet členov sa každoročne mení. Sem-tam niekto prestane s aktívnou turistikou, ale najmä sa stále hlásia noví záujemcovia. V súčasnosti má klub 200 členov a predsedníčkou je siedmi rok Števka.

Pešia turistika je nepochybne jeden z najzdravších, najdostupnejších a najobľúbenejších športov. Položila som jej niekoľko praktických otázok, ktoré musí na výletoch riešiť každý z nás.....

Kedy a kde sa zrodila tvoja láska k horám?

Láska k horám sa zrodila v detstve, bývali sme na kraji mesta, neďaleko bol les.

Detské hry prebiehali v blízkom aj vzdialenom okolí. Skúmanie, výpravy za poznaním, lezenie po skalách na Hradovej a objavovanie jaskýň. Chcela som študovať biológiu alebo záhradnú architektúru, takže tá príroda tam bola stále prítomná.

Ako sa hovorí, keď je práca koníček, tak je život šťastím.

Čo ťa motivovalo stať sa turistkou, máš talizman pre šťastie na svojich cestách?

Od detstva ma rodičia viedli k vzťahu k prírode. To boli časy, keď sme chodili na rôzne výlety, opekali sme si, zbierali lesné plody alebo sme išli aspoň pre vodu k prameňu Šťavice, pochádzam z Tisovca.

Na strednej škole, som chodila na Gymnázium v Hnúšti, prišla nová profesorka, pani Helena Pašiaková, a založila pre nás študentov turistický oddiel. To boli naše prvé spoločné výpravy po celom území Slovenska. Dodnes na to radi s pani profesorkou a so spolužiačkami spomíname.

V školských časoch som sa zúčastňovala aj biologických olympiád a neskôr som študovala  Vysokú školu lesnícku a drevársku vo Zvolene. Takže aj moja celoživotná práca sa spájala s lesom a prírodou.

Pracovala som dvanásť rokov v Lesoprojekte ( Ústav pre hospodársku úpravu lesa), možno by mi niekto aj závidel -  od jari do neskorej jesene, každý deň v lese. Každú sezónu v inom kúte Slovenska. Spracúvali sme podklady pre nové Lesné plány – podľa ktorých sa potom postupovalo pri úpravách a prácach v lesoch. V zimnom období sa to v kancelárii uzatváralo a robili sa aj príslušné mapové podklady. Ďalšie roky som vo svojom zamestnaní pôsobila na Lesnom závode v rôznych funkciách, takže zasa som bola často v lese...

Pri mojej práci som si len popridávala ďalšie cesty a výlety, lebo pobyt v prírode ma vždy a ešte stále upokojuje, pretrénujem si celé telo a regenerujem tak. Nezáleží, či idem na Skalku nad mesto 5 km, alebo celý deň na náročnú túru.

Talizman som nikdy nemala, ale v minulosti som sa dočítala, že pre vydarenú cestu treba mať pri sebe ochrancov ciest: malého budhu, vtáčika a čínske mince.

A tak som si nabalila tieto drobnosti do kozmetickej taštičky a ani ich už nevyberám, cestujú so mnou. Keď príde ponuka na nejakú akciu a zaujme ma, hneď to zaradím do programu. Už nad tým ani neváham, nešpekulujem a vycestujem!

Aký typ suvenírov si zo svojich ciest najčastejšie nosíš domov?

Niekedy som nakupovala všetko možné, pohľadnice, tričká, šaty, doplnky, šatky, magnetky, či mušle.

Dnes som to obmedzila na jednu až dve maličkosti. Najčastejšie si prinesiem prívesok na kľúče, ten aktuálne vymením a celý rok si pripomínam vydarenú cestu. Rada mám aj originálne záložky do kníh alebo nejaký zaujímavý náramok. Tie však rada darujem svojim kamarátkam. 

Máš najobľúbenejšie miesto v okolí nášho mesta?

Keďže pochádzam z Tisovca, nebude to okolie Revúcej, ale vrch Hradová. To je taký krásny masív. Od cesty z Muráňa sa javí ako homola cukru, od smeru Hnúšte, ako chrbát ťavy, od Brezna nás prekvapí vysoká skalná stena. Z každej strany iný tvar, iný povrch terénu, iné zastúpenie drevín. Prekvapenie čaká na neznalých v hornej časti výstupu, úsek zvaný hrebene. Terén skoro vysokohorský, aj zabezpečený výstupmi a reťazami. Nehovorím o ďalších skvostoch, ako je výskyt chránených rastlín a nespočetné množstvo jaskýň a skalných útvarov. Bonus je aj to, že v minulosti sa tam nachádzalo prastaré sídlo našich predkov. Dodnes sú zjavné stopy po opevnení a časť múrov. Nie náhodou si vybrali naši predkovia takéto miesto.

V ktorej fáze života si si uvedomila, že miluješ turistiku a cestovanie?

Pocity uvedomenia sa vkrádali tak súvisle. V detských časoch to boli výlety s rodičmi, počas školy vysokohorská turistika a lyžovanie. V práci zasa pobyt v lesoch. To prišlo samo, jednoducho bez pohybu, prechádzok a už aj organizovania akcií pre iných nadšencov turistiky, nemôžem byť.

Po vydarenom výlete, spokojná odozva od zúčastnených, pochvala, únava z prejdených kilometrov, zážitok a poznanie z kultúrnych pamiatok po Slovensku, aj v zahraničí. 

Je niečo, čím si uľahčuješ výstup a odporúčaš našim čitateľom teleskopické paličky?

Keď som si ich zobrala, tak na túru kde som predpokladala, že sa mi budú hodiť. Po skúsenostiach som prišla na to, že nikdy sa nedá odhadnúť, čo nás na trase postretne. Zdanlivo ľahká túra ma prekvapila svojím rôznorodým terénom a práve som ich nemala pri sebe. Teraz palice už stále nosím so sebou v batohu, ani ich nevykladám, len na drobnú údržbu. Niekedy je potrebné dôkladne ich vysušiť po daždivom počasí a nastaviť závit.

Takže vrele odporúčam teleskopické palice na turistiku. Hlavne pre začínajúcich turistov a staršie ročníky. Pri únave na dlhšej túre, sú oporou a istotou pri chôdzi hlavne v strmšom a nerovnom teréne. Beriem to aj z tej stránky, že pri pohybe s paličkami si dôkladnejšie precvičím svalstvo chrbta a rúk.

Prespala si už v prírode pod širákom?

Musím sa priznať, že pod širákom v prírode som ešte nespala. Možno raz za detských čias, v nejakom detskom tábore. Nejako ma to už ani neláka. Nerobíme také náročné prechody, ani pobyty v prírode.

Základná výbava prežitia je ...

Myslím, že skôr poradím, čo všetko je nevyhnutné zobrať so sebou. Základnú lekárničku, nikdy to netreba podceniť. Aj ľahšie poranenie bez ošetrenia, môže prepuknúť do väčšieho problému vo forme infekcie, či zápalu.

Je dôležité mať so sebou nabitý mobil, teraz už tie technológie sú na inej úrovni, mám na mysli lokalizáciu podľa GPS a hlavne dostatok vody. Nedostatok vody, už je problém! Zažila som to  pri výstupe v Alpách vo vysokohorskom teréne. Veľké prevýšenie, dlhá trasa, prameň, prípadne horská chata ďaleko, rozpálené vápencové skaly...

Doporučujem okrem stravy aj energetické tyčinky, náhradné oblečenie, ponožky, pláštenku do dažďa, atď.

Ktoré, teda základné veci pri turistike nemajú v batohu chýbať?

Dostatok vody, telefón, lekárnička a lieky, ktoré potrebujem užívať.

Prezraď nám prosím, aké má turistika výhody pre telo, ale aj psychiku človeka?

Pobyt v prírode je stále nedocenený. Nová doba však prináša prinavrátenie človeka  k prírode. Čo sme z minulosti zabudli, znova nachádzame...

Pobyt v prírode je pre človeka nenahraditeľný relax, oddych pre dušu aj telo, precvičenie si všetkých svalových skupín pri chôdzi, behu, prípadne bicyklovaní, lyžovaní, dýchanie čistejšieho vzduchu v lese. Pohľady na harmonizujúce tvary a farby v prírode pohladia dušu.

Už len taká malá prechádzka okolo mesta, keď nemáme viacej času, nám dodá energiu do práce a vyvetrá hlavu. O dlhších prechádzkach alebo celodenných túrach, ani nehovorím. Prídeme spokojní, veselší, pookriati, zrelaxovaní, vytrénovaní, otužilí...

Je to aj kontakt s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi, pri spoločných stretnutiach, aj utužovanie priateľstiev. 

Čo tebe Števka prináša turistika?

Pocit voľnosti, svieži vzduch, oddych, relax, pohodu, aj vyčerpanie, unavené telo, keď už ani chodiť nevládzem. Večerné zaspávanie, keď si v hlave premietam prejdenú trasu, alebo náročný vysokohorský výstup, dosiahnutie cieľa cesty, alebo najvyššieho bodu, výhľady do krajiny, po celom okolí...

Po vydarenej turistike, alebo nejakom pobyte z toho čerpám silu a energiu ešte pekných pár dní. Potom už zasa pracujem v mysli na nových zaujímavých trasách, kde sa znovu vyberieme, čo budeme objavovať, čo zaujímavé pripraviť pre členov z turistického oddielu.

Dovidenia v prírode milí priatelia!

Vďaka Števka za rozhovor a prajem ešte veľa šťastných kilometrov na turistických chodníkoch a skalách.

Text: V.K., Oddelenie regionálneho rozvoja MsÚ Revúca – TIC;

Foto: TIC, archív Š. Sirková